Dogdancing

Pri tanci platia rovnaké pravidlá tréningu, ako pri akomkoľvek inom športe. S výnimkou odmien. Tie sú POVINNÉ. Ak ste pred tým robili so psíkom akýkoľvek šport a mal z neho radoť, tanec sa mu bude páčiť tiež. Ale tento šport kladie na psychiku psíka - a v neposlednom rade aj psovoda - veľmi veľké nároky, preto treba psíka na túto činnosť správne motivovať. A čo je najlepšia motivácia? Rovnako ako pre ľudí : ODMENA. Ale rovnako ako u ľudí, tak aj u psíkov je rozdiel v preferovaní odemeny za výkon. To si treba uvedomiť na začiatku a prispôsobiť tomu celé trénovanie. Sú psíky, ktorým stačí niečo fajné pod zub, iné sa radi preťahujú, niektorí spravia čokoľvek za hodenú loptičku a sú aj takí, ktorím je všetko dobé len chvíľku. Samozrejme, pri každej odmene sú klady aj zápory. O tom si ale porozprávame inokedy.Začíname cvičiť na kľudnom a nerušenom mieste. Najlepšie doma, alebo niekde, kde to psík pozná a nebudú ho rušiť nové pachy.
Najskôr nacvičujeme jednotlivé cviky, ktoré si musíme pre dobrú a rýchlu komunikáciu so psom krátko a zrozumiteľne pomenovať. Snažte myslieť dopredu a pomenuvávajte jednotlivé cviky tak, aby ste si ich hlavne zapamätali a aby sa vám časom neplietli. Cviky môžete nazvať akokoľvek, v dogdancingu neexistuje jednotná úprava povelov, keďže neexistuje ani celkový súhrn všetkých cvikov. Psíka môžete učiť skutočne na akýkoľvek povel, keďže psík aj tak nerozumie významu, len si to dobre zvážte, pretože časom bude cvikov pribúdať a pravdepodobne budete musieť siahnuť za povelmi aj do iného jazyka.Za dobre splnené cviky musíme psa nadšene chváliť a neistého významne povzbudzujeme. Pochvala je gro celého cvičenia. Psík má radosť, ak máte radosť vy a samozrejme, opačne. Hneď na začiatku trénovania si zvoľte spôsob výcviku a odmeny, aby ste potom neskôr v priebehu trénovania psíka nestresovali novými podmienkami. Niekedy to síce trošku trvá, kým zistíte, čo vášho drobca upúta najviac - či pamlsok, či obľúbená hračka, či si vystačí aj s pochvalou. Tréning zahájte až po tomto zistení.Celý výcvik musíme prispôsobiť temperamentu, veku a veľkosti psa. Nie každý cvik musí byť totiž pre nášho psa vhodný. Pes by nás mal pri výcviku neustále sledovať. To docielime tak, že zo začiatku držíme vo voľnej ruke maškrtu alebo hračku, po čase ich schováme do vrecka a používame ich len ako odmenu. Hneď od začiatku dbajte na to, aby pes cviky predvádzal presne, neuspokojte sa len s naznačením cviku, so samovoľným prerušením trénovania a podobne...pes sa učí rýchlo a zlozvyky ešte rýchlejšie. Preto dbajte na dôslednosť a tréning ukončite ešte skôr, ako to psíka prestane baviť. Toto sú základy trénovania akéhokoľvek športu, ale pri dogdancingu to platí obzvlášť, keďže tento šport je náročný na psychiku psa a na jeho sústredenie. Psík musí mať z cvičenia radosť, musí sa naň tešiť! Odsledujte si dĺžku sústredenia psíka a prispôsobte tomu tréning. Je oveľa efektívnejšie trénovať radšej viackrát denne po par minút, ako drilovať psíka hodinu v kuse. V rannom veku sa psík unavý rýchlo, preto neučte zložité cviky, postupom času budete môcť čas predlžovať. Neviem, ako iné psíky, ale moje musím motivovať stále niečím novým. Pamlsky sú síce dobré, ale postupne sa psíkom veľmi nechce, tak mám spotrebu nových hračiek, ktoré ale bavia tiež len chvíľu. Časom samozrejme odmeny vynecháme, ale pri učení nového cviku sú nevyhnutné.
 Až pes bude cviky spoľahlivo zvládať, začneme ich zoraďovať do zostavy. Je vhodné ju rozdeliť na niekoľko sekcií. Pri dobrom sústredení psa môžeme neskôr začať nacvičovať i v rušnejšom prostredí. A to je často krát ako učenie opäť niečoho nového. Psík cvik doma spoľahlivo vie aj bez posunkov, ale vonku je rušený, nesústredený a ide to ťažko. Nato sa treba pripraviť, s tým treba rátať a pripraviť si lákavejšie pamlsky.K dobre nacvičenej zostave potom vyberieme vhodnú hudbu. Je naozaj ťažké vybrať tú správnu. Mala by mať stredné tempo, nemala by byť ani krátka a ani dlhá (na závodoch to môže byť dôvod k diskvalifikácii) – teda okolo 5 minút, vhodné sú rôzne orchestrálne skladby, pretože spev pôsobí veľmi rušivo a odpútava pozornosť divákov od výkonu psa. Celú choreografiu si musíme najskôr dôkladne premyslieť, aby sme potom zbytočne neplietli psa. Môžeme to urobiť i naopak, že na vybranú skladbu potom nacvičíme potrebnú zostavu cvikov. Dôležitou súčasťou vystúpenia na závodoch je i nápaditý odev psovoda (porota ho bodovo ohodnotí), pes však žiadny oblek mať nemôže.Pri výcviku sa neponáhľajte! Aj keď budete uchvátený, ako pekne to vášmu psíkovi ide, netlačte naň. Neučte veľa cvikov naraz, ani rýchlo za sebou. Verte mi, nie je to dobré. Doporučené cviky pre zostavy Tieto základné cviky sú naozaj len orientačná pomôcka, nemôžem určiť povinné a nepovinné prvky, kým nemáme skúšobný a súťažný poriadok – teda, kým u nás neexistuje oficiálny klub. Niektoré z cvikov sú jednoduché, iné zložitejšie, ale najdôležitejšie je to, že sú tzv základné, z ktorých sa dá odvodiť a vymyslieť množstvo variant. Tým sa podrobnejšie venujeme inde na tejto stránke a samozrejme privítame každý nový nápad.
Chôdza pri pravej alebo ľavej nohe – pes sa pohybuje pri pravej alebo ľavej nohe psovoda do rytmu hudby, nesmie predbiehať ani sa oneskoriť.
Chôdza bokom – pes ide bokom na ľavú či pravú stranu. Robí tzv. prekroky. Psovod môže byť vedľa psa alebo čelom k nemu.
Cúvanie – pes priamo cúva vedľa psovoda, pred ním, okolo neho alebo ľubovolne určeným smerom aspoň 2 metre.
Obiehanie – pes svojho psovoda obieha v ľubovolne veľkom kruhu z pravej alebo ľavej strany. Psovod môže stáť alebo sa pohybovať.
Otočka – pes sa otáča okolo svojej osi na pravú alebo ľavú stranu, vedľa psovoda alebo i ďalej od neho.
Plazenie – pes sa plazí vedľa alebo pred psovodom, pod ním, okolo neho alebo ľubovolne určeným smerom.
Preskoky cez ruky a nohy – pes preskakuje rôzne nastavené ruky i nohy, preskakuje spojenými rukami, cez chrbát psovoda a pod., môže preskakovať i pomôcku, ktorá je súčasťou vystúpenia.
Prepletanie medzi nohami alebo rukami psovoda (slalom) – pes pri každom kroku psovoda prebieha pod jeho predkročenou nohou.
Váľanie sudov – pes z východzej polohy z ľahu alebo zo stoja váľa sudy pred psovodom, vedľa neho alebo i za chôdze. Obtiažny cvik, výhodu majú tí, ktorí už pred tým naučili svojho psa cvik – „mŕtvy“ alebo tiež nazvaný „placka“.
Poklona – je to obdobná poloha, ako keď pes vyzýva svojho pána alebo iného psa ku hre, teda predné nohy má položené po celej dĺžke na zemi a zadnými nohami stojí.
Podávanie labky – tento cvik snáď vie každý pes a ľahko ho doučíme za podpory maškrty.
Panáčkovanie – chôdza len po zadných nohách. Pes tiež môže pri panáčkovaní sedieť. Pre malé psy je to cvik ľahký, veľkým plemenám môže robiť vážne problémy a nie pre každého je vhodný.
Vysoký krok – kráčajúci pes zdvíha predné labky čo najvyššie.
Skok do náručia – pes na daný povel psovoda vykoná tento cvik, nesmie mu pomáhať ani ho zdvíhať. Veľmi efektný cvik k ukončeniu zostavy.Všetky cviky môžeme podľa vlastnej fantázie obmieňať alebo vymyslieť nové. Vždy nesmieme zabudnúť na našu i na bezpečnosť psa. Niektoré manipulácie so psom sú zakázané a môžu byť dôvodom k diskvalifikácii na závodoch. Je to napríklad zdvíhanie psa do náručia alebo za labky. Najdôležitejšia je stále bezpečnosť psa, psovod sa môže dokaličiť ako chce....